Od chvíle, kedy sa v Prahe na Strahove hralo, dnes uplynie presne dvadsať rokov, hralo sa 14. júna 1995, súperom Hradca vtedy bola veľmi ambiciózna Viktoria Žižkov, veľký favorit. Zápas i po predĺžení skončil 0: 0, penaltový rozstrel Hradec ovládol v pomere 3: 1.
"Bol to žiarivý okamih kariéry," pripomína si rád nielen finále, ale celú pohárovú cestu vtedajší kapitán hradeckého mužstvá Richard Jukl . Nebol žiarivým len pre samotných hráčov, ale aj pre celý klub, veď to bol presne po 35 rokoch od zatiaľ jediného majstrovského titulu z roku 1960 druhý najväčší úspech v histórii klubu, na podobné od neho stále čaká.
Okolo polovice 90. rokov Hradec síce bol stálym účastníkom najvyššej súťaže, ale väčšinou bola jeho hlavnou starosťou zác hrana v nej.Inak tomu bolo aj v sezóne 1994/95, na ktorej konci prišiel slávny pohárový triumf, ktorý mužstvu zabezpečil účasť vo vtedajšom Pohári víťazov pohárov.
To už je ale trochu iná kapitola. K nej sa Hradec musel prehrýzť šiestich zápasy vrátane toho spomínaného hneď na začiatku. Pritom Hradec do ligovej sezóny vstúpil zle, nedarilo sa mu a vedenie klubu vymenilo trénera. Tímu sa ujal Petr Pálka, priviedol si niekoľko hráčov a situácia sa začala obracať.
Mužstvo sa na jar vcelku ľahko zachránilo a potom si užilo slávnu pohárovú chvíľu.V dobývania trofeje malo aj potrebné šťastie, pretože pred finále mu penaltový rozstrel pomohol už v prvom zápase a potom v semifinále s Drnovice, navyše vo štvrťfinále Hradec vyradil Slavii gólom z pokutového kopu.
Pri penaltových rozstrele sa Hradci skvele osvedčil vtedy len dvadsaťjedenročný brankár Tomáš Poštulka, ktorý sa ukázal ako skvelý penaltový špecialista. Využívalo sa to dokonca tak, že v semifinále a vo finále od začiatku zápasu chytal o takmer pätnásť rokov starší Stanislav Vahala a Poštulka išiel na ihrisko až tesne pred jeho koncom.V rozstrele potom chytal jednu penaltu za druhou.
Pod pohárovým úspechom bola podpísaná rad výborných futbalistov, nechýbal medzi nimi napríklad útočník Vratislav Lokvenc, ktorý svojím gólom vystrelil Hradci postup zo 3. kole v Znojme. Krátko nato však prestúpil do Sparty a finálového triumfu sa nedočkal.
A ešte jedna zaujímavosť. K triumfu tím vtedy priviedol tréner Petr Pálka, lenže do nasledujúcej sezóny a tým ani do pohárovej Európy ho už neviedol. Po sezóne sa totiž Raketa dohadovali s vtedajším vedením klubu, ktorý patril českoamerickému lekári Janovi vodové na novej zmluve, ale nedošlo k dohode a Pálka po úspešnej sezóne skončil.
Keine Kommentare:
Kommentar veröffentlichen